Veľkonočné trojdnie: Malý sprievodca veľkými udalosťami

Štvrtok Svätého týždňa

Dlhé roky sme ho poznali pod názvom Zelený štvrtok a už tradične prinášal zelené menu – najčastejšie špenát. Zelená farba v názve mala symbolizovať zelenú záhradu v Getsemani, kde Ježiša zatkli. Najsilnejším posolstvom tohto dňa sú však dve udalosti: ustanovenie sviatosti kňazstva a sviatosti Eucharistie. V tento deň sa dopoludnia kňazi v jednotlivých diecézach stretávajú na omši svätenia olejov so svojím sídelným biskupom. Večer, na spoločnom slávení liturgie vo farnostiach, sú obrady Štvrtku Svätého týždňa upriamené na dar, ktorý nám zanechal Ježiš pred svojím umučením: a tým je Eucharistia.

Výzdoba oltára

V tento deň je výnimočne povolená kvetinová výzdoba na oltári, má byť však striedma.

Uviazané zvony

Po slávnostnom speve „Sláva Bohu na výsostiach“ sa zvony aj organ až do presného okamihu vigílie vzkriesenia odmlčia. Ticho bez hudobného sprievodu nás pozýva k stíšeniu sa pred tajomstvom utrpenia a vykúpenia.

Symbol baránka

Liturgické čítania hovoria o baránkovi, ktorého krvou mali Židia pred odchodom z Egypta potrieť veraje dverí na znamenie ochrany pred anjelom smrti. Ten mal v tú noc prechádzať Egyptom a zabiť všetko prvorodené. Symbol tejto krvi baránka sa stáva symbolom vykúpenia, záchrany života a je predobrazom skutočného Baránka, Ježiša, ktorého krv vyliata na kríži nás zachraňuje od večnej smrti.

Obrad umývania nôh

Nasleduje po kázni, je praktickým prejavom slúžiacej lásky, o ktorej budeme počuť v evanjeliu, kde si Ježiš zoblieka vrchný odev a umýva učeníkom nohy. Podľa tohto príkladu je zvykom umývať nohy vybraným farníkom – niekde je to dvanásť mužov podľa počtu apoštolov. No sú aj farnosti, kde idú podľa príkladu pápeža Františka a nohy sú umyté ľuďom z celej škály farnosti – teda aj mladým, aj ženám, podľa výberu kňaza.

Obnaženie oltára

Po skončení svätého prijímania nádoba s hostiami ostáva na oltári, kňaz ju incenzuje (použitím kadidla) a prenesie do bohostánku mimo hlavného oltára. Tu bude uložená počas najbližších dní. Kňaz s miništrantami odchádza do sakristie a v kostole nastáva ticho na adoráciu. Počas tohto ticha je obnažený oltár – všetky sviece aj oltárne plachty, všetko náčinie je odnesené. Je to symbol Ježišovej opustenosti, ktorú zažíval v Getsemanskej záhrade.

Jeremiášove náreky

V niektorých farnostiach zaznievajú na začiatku tohto stíšenia sa a uvažovania nad Ježišovým utrpením v modlitbe v Getsemani Jeremiášove náreky – sú to žalospevy, ktoré spieval tento prorok nad spustošeným Jeruzalemom, a pripomínajú nám Ježišovu úzkosť pred tým, čo malo zavŕšiť dielo vykúpenia.

Piatok utrpenia Pána

Pre našich rodičov bol dlho známy ako Veľký piatok – slovo „veľký“ označovalo najväčší čin Ježišovej lásky, ktorý sa ako nevinný dobrovoľne rozhodol podstúpiť potupnú smrť za nás, hriešnych, v zmysle jeho slov: „Nik nemá väčšej lásky ako ten, kto položí život za svojich priateľov.“ Celý deň je odporúčané stíšenie, bez hudby a spevu aj v domoch – teda aj bez rádia, televízie, internetu a sociálnych sietí. V piatok budeme počúvať Izaiášove slová o mužovi bolesti, jeho príbeh smieme znovu prežiť do hĺbky.

Prísny pôst

V tento deň je – rovnako ako na Popolcovú stredu – pre všetkých kresťanov vo veku od 14 do 60 rokov predpísaný prísny pôst o chlebe a vode. Výnimkou sú chorí, tehotné a dojčiace ženy, ďaleko cestujúci (viac ako štyri hodiny) a spoločne stravujúci (ak nemajú inú možnosť jedla). Pôst je symbolom pokánia, uponíženia sa pred Bohom. V Piatok utrpenia Pána je pôst znamením pokánia za naše hriechy v celej Cirkvi, jeho porušenie v tento deň je ťažkým hriechom. Nejde teda o diétu ani o trénovanie „ega“ – ak sa postíme s týmto úmyslom, nie je to správne.

Bez sviatostí

V tento deň sa pozastaví aj služobný život v Cirkvi – podľa jej tradície sa neslávia žiadne sviatosti okrem sviatosti zmierenia a pomazania chorých. Veriaci teda nie sú účastní na svätej omši, obrady zahŕňajú len liturgiu slova, poklonu krížu a sväté prijímanie. Oltár je stále obnažený bez sviec aj kríža, kňaz aj diakon majú rúcho červenej farby na znak utrpenia a lásky.

Obrady

Zväčša sa začínajú o 15.00 h v hodine ukrižovania. Nie je náhodou, že hodina Ježišovej smrti bola tou, keď sa v chráme zabíjali baránky na veľkonočnú večeru. Dôležité je, aby sme si pri dnešných obradoch pri počúvaní aj pri účasti uvedomovali, že to nie je len pár slov či gest, ale že sa stávame účastníkmi utrpenia Pána za nás…

Prostrácia

Obrady sa začínajú v úplnom tichu príchodom kňaza a asistencie pred oltár, kde si ľahnú celým telom tvárou na zem, ostatní si kľaknú. Je to symbol úplného osobného skľúčeného postoja z toho, že Ježiš umiera aj za moje a naše hriechy. Prostráciou alebo pokľaknutím na začiatku obradov Piatku utrpenia Pána dávame Bohu najavo svoju poníženosť a uznanie viny aj slabosti, úplné sklonenie sa pred ním do pokory.

Pašie

Rovnako ako na Palmovú (pôvodne Kvetnú) nedeľu je evanjelium podľa možností v podobe spievaných alebo recitovaných pašií – príbehu utrpenia Pána. V okamihu spevu či čítania o dokonaní Ježiša na kríži si opäť všetci v tichu pokľaknú.

Modlitba veriacich

Je iná ako zvyčajne – pochádza z čias prvých kresťanov, je teda jednou z najstarších modlitieb. Hoci je dlhšia (má desať prosieb) a slávnostne ladená, Cirkev v nej práve pri prežívaní vykupiteľskej moci kríža osobitne prosí Boha Otca za rôzne potreby ľudí, ba aj za neveriacich a svetských predstaviteľov. Po prednesení úmyslu prosby je chvíľa ticha. Je to preto, aby sa každý z nás mohol v duchu pripojiť k tejto prosbe celým svojím srdcom.

Poklona krížu

Kríž je znakom spásy, preto si nielen v tento deň zasluhuje našu osobitnú úctu. Cirkevní otcovia ho často nazývali stromom života. Pri uctievaní kríža v Piatok utrpenia týždňa je možné za zvyčajných okolností získať plnomocné odpustky. Asistencia prinesie kňazovi zahalený kríž, po oboch stranách stoja miništranti so sviecami. Kňaz na trikrát postupne odhaľuje kríž so slovami: „Hľa, drevo kríža, na ktorom zomrel Spasiteľ sveta!“ Aj v odpovedi, aj v srdci je to priestor na poklonu. Po ukončení odhalenia kríža ostávame chvíľu v tichej adorácii pred krížom. Potom kňaz položí kríž na určené miesto a uctí si ho pobozkaním alebo pokľaknutím. Po ňom vzdajú úctu rovnakým gestom krížu miništranti a ostatní veriaci. Ak je v chráme veľa ľudí, kríž je možné uctiť si aj po skončení obradov.

Sväté prijímanie

V tento deň prebieha jednoducho: miništranti prinesú oltárnu plachtu, korporál a misál a položia ich na oltár. Kňaz s vélom prenesie Sviatosť oltárnu z bočného bohostánku na oltár za sprievodu sviec. Nasleduje Modlitba Pána a rozdávania Eucharistie, po nej je Eucharistia znovu odnesená do bočného bohostánku mimo hlavného oltára. Po prijímaní môže nasledovať sprievod k Božiemu hrobu, ak nie, kňaz udelí požehnanie a všetci sa v tichosti rozídu s pokľaknutím pred krížom. Oltár sa znovu po skončení obradov obnaží, ostáva na ňom len kríž so sviecami.

Boží hrob

Súčasťou obradov je aj procesia k Božiemu hrobu, zvyčajne na bočnom oltári. Kňaz prenesie k hrobu monštranciu s Eucharistiou za sprievodu kadidelnice, sviec a klepáčov. Toto miesto je príležitosťou uvedomiť si cenu vykúpenia vidiac Ježiša ležať mŕtveho v hrobe za každého z nás. Preto je odporúčané prísť v tichu adorovať počas piatku aj soboty pred Boží hrob.

Svätá sobota

Rovnako ako v Piatok utrpenia Pána sa ani v tento deň neslávi svätá omša – Cirkev zotrváva v tichu a na modlitbách. Veľkonočná vigília so slávnosťou vzkriesenia sa začína vždy až po západe slnka. Veriaci by sa mali zhromaždiť vonku pri ohni.

Paškál

Je to veľkonočná svieca stojaca bokom od oltára s označením rokov a osobitným zdobením. Kňaz po požehnaní ohňa do nej osadí päť tymianových hrudiek, ktoré symbolizujú päť Ježišových rán na kríži. Je symbolom vzkrieseného Krista, ktorý svojím zmŕtvychvstaním premohol smrť raz a navždy.

Obrad svetla

Kňaz so sprievodom asistencie vchádza do tmavého kostola bez osvetlenia a na trikrát zaintonuje: „Kristus, svetlo sveta!“ a vždy pomocou asistencie dá zapáliť svetlo aj ostatným veriacim. Na tretí raz sa rozsvietia svetlá v celom kostole.

Veľkonočný chválospev

Je to žalm špeciálne spievaný práve počas vigílie vzkriesenia, môže ho spievať kňaz alebo diakon, alebo kantor, či iný laik. Je známy aj pod názvom „Exsultet“. Vznikol medzi 5. až 7. storočím, je to oslavná pieseň na Vzkrieseného. Začína sa slovami „Zaplesaj, nebeský chór anjelov…“, pripomína sa v nej dokonca „šťastná vina“, ktorá nám dala práve takéhoto Vykupiteľa. Zaujímavé je, že sa spieva aj v anglikánskej, ba aj v niektorých protestantských cirkvách.

Liturgia slova

Ponúka sedem čítaní zo Starého zákona, po každom z nich je spievaný žalm. Čítania nás sprevádzajú dejinami spásy a poukazujú na Božiu vernosť so svojím ľudom. Po týchto čítaniach (ich počet môže kňaz po zvážení znížiť) nasleduje spev „Sláva Bohu na výsostiach“ za zvuku organu a zvonov a zapália sa sviece na oltári. Pokračujeme epištolou z Nového zákona, žalmom a evanjeliom. Hoci je čítaní veľa, pri pozornom prežívaní si môže každý uvedomiť silu Božej lásky. Slávnostné „Aleluja“ po dlhom čase Pôstneho obdobia pripraví na radosť z čítania evanjelia o vzkriesení Pána so slovami: „Nebojte sa!“

Liturgia krstu

Vigília vzkriesenia je odnepamäti v Cirkvi využívaná nielen na obnovu krstných sľubov – je to tiež noc, keď sa krstili katechumeni, často oblečení v bielych rúchach. Kňaz s miništrantmi prejde ku krstiteľnici za spevu Litánií ku všetkým svätým. Kňaz potom požehná krstnú vodu. Potom všetci povstanú a so zažatými sviecami, symbolom vzkrieseného Krista, si obnovujú krstné sľuby. Táto modlitba so zriekaním sa zlého ducha je tiež nazývaná v Cirkvi malý exorcizmus a odporúča sa ju modliť v náročných situáciách života aj súkromne. Napokon kňaz požehná ľudí svätenou vodou, nasleduje bohoslužba obety so všetkými zvyčajnými časťami.

Procesia so vzkrieseným Kristom

Záver liturgie je radostný a slávnostný, sprevádza ho spievanie „Aleluja“. V mnohých farnostiach je zvykom vyjsť von z kostola v sprievode so sochou Zmŕtvychvstalého a Eucharistiou a spolu s veriacimi ohlásiť radostnú zvesť vykúpenia všetkým okolo.

Tieto tri dni sú plné symbolov a slov, ktoré je potrebné počúvať s otvoreným srdcom a očami, s pripravenosťou zažiť blízkosť a lásku Boha, ktorá dokázala ísť do krajnosti. Ak porozumieme a necháme sa dotýkať všetkými prejavmi slávenia týchto dní, Boh sa nás znovu môže dotknúť a premeniť náš život v niečo lepšie.